Máte radi príbehy zaujímavých osobností? V dejinách našej obce ich máme množstvo a sme právom na nich hrdí.
Rodáci z Rudna nad Hronom
Michal Valko (1893 – 1975)
Učiteľ, kronikár, organista.
Už v r. 1914 sa stal prvým učiteľom obecnej ľudovej školy. V časoch prvej svetovej vojny musel narukovať a získal hodnosť nadporučíka, po vojne bol internovaný v Terezíne. V r. 1920 zakladal ochotnícky divadelný krúžok v Rudne, v r. 1933 stál pri vzniku vzdelávacieho spolku Drastvica, o rok na to z jeho iniciatívy vzniká prvá obecná knižnica. V tomto období pôsobil aj ako obecný kronikár. V r. 1940 po zlúčení dvoch škôl v Rudne sa stal riaditeľom, z toho vyplývala aj funkcia obecného veliteľa Hlinkových gárd. Počas SNP bol väznený v Slov. Ľupči. V r. 1945 odišiel do dôchodku a zvolili si ho za organistu v miestnom kostole. Neskôr ešte pôsobil ako účtovník v rudnianskom JRD.
Ernest (Arnošt) Ružička (1911 – 1978)
Významný lekár, stomatológ a pedagóg.
Pochádzal zo známej sklárskej rodiny. Absolvoval študijné pobyty vo Varšave, Viedni, Štokholme, Zürichu a Ženeve. Pôsobil na Bakteriologickom oddelení Vojenskej nemocnice v Bratislave, Mikrobiologickom ústave Karlovej univerzity v Prahe, prednášal na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Neskôr bol vedúcim Katedry pre zubné choroby na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach a prednostom Stomatologickej kliniky. Je autorom takmer 30 štúdií v domácich aj zahraničných časopisoch a spoluautorom publikácie Zdravoveda (1948). V neskorších rokoch pôsobil ako predseda Slovenskej stomatologickej spoločnosti a prvý podpredseda Federálnej stomatologickej spoločnosti J. E. Purkyněho. Bol vyznamenaný striebornou medailou UPJŠ.
Karol Schwarz (1920 – 2014)
Generál, protifašistický bojovník.
V rokoch 1941 – 43 absolvoval vojenskú akadémiu v Bratislave, po ktorej bol vyslaný na východný front ako vojak Slovenskej armády. Na fronte velil čate a neskôr rote. V októbri 1943 prešiel na stranu Sovietskeho zväzu. Neskôr pôsobil v 2. československej samostatnej paradesantnej brigáde. Zúčastnil sa na bojoch na Dukle, kde bol dvakrát zranený, a na oslobodzovaní Československa. V období rokov 2000 - 2003 bol predsedom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Za odbojovú činnosť bol vyznamenaný mnohými vyznamenaniami, napríklad Radom Milana Rastislava Štefánika III. triedy, Čs. vojnovým krížom 1939, Radom SNP I. triedy, Radom Veľkej vlasteneckej vojny, Poľským vojnovým krížom, československou medailou Za chrabrosť pred nepriateľom. V Rudne je aj pochovaný.
Gejza Luky (1929 – 1993)
Prvý rudniansky rímskokatolícky kňaz.
Študoval na malom gymnáziu v Leviciach a Zlatých Moravciach, neskôr veľké gymnázium v Nitre, kde potom pokračoval na bohosloveckej fakulte. 13. júna 1948 prijal diakonskú vysviacku, 20. júna 1948 ho vysvätil za kňaza biskup Karol Kmeť, na konci mesiaca mal primície v rodnom Rudne. Jeho prvým kňazským pôsobiskom bola Bošáca, potom pôsobil v Ilave a Žiline. Neskôr sa stal správcom farnosti v Dolnej Tižine a Nemšovej. Bol členom Diela koncilovej obnovy a liturgickej komisie pri biskupskom úrade v Nitre. Medzi veriacimi bol veľmi obľúbený. Neskôr pôsobil v Nemšovej a od r. 1982 pôsobil ako farár a dekan v Trenčíne, kde aj je pochovaný.
Marianna Grznárová (1941*)
Slovenská poetka a prozaička.
Prvé diela začala publikovať v denníkoch Ľud, Smena a v časopise Mladá tvorba, knižne debutovala v roku 1966 zbierkou básní Vstupujte bosí. Vo svojej tvorbe sa zameriavala na poéziu pre dospelých. Oveľa väčší úspech zaznamenala svojou tvorbou pre deti, s ktorou začínala ako dramaturgička, keď písala rozprávkové seriály pre televíziu. Jej rozprávky sa vyznačujú svojráznym, duchaplným humorom, strohým štýlom i jazykom, pričom však dokonale vystihuje povahové črty človeka. Preslávila ju kniha Maťko a Kubko, sfilmovaná do rozprávky Pásli ovce valasi. Pôsobila aj ako učiteľka, redaktorka, či dramaturgička. V r. 2017 získala čestné občianstvo v Rudne nad Hronom a bola jej odhalená pamätná tabuľa.
Pôsobili v Rudne nad Hronom
Tomáš Doršic (Dorothicius) (? – 1629)
Evanjelický kňaz a učiteľ.
Krátko pôsobil v Rudne začiatkom 17. storočia, pokračoval v písaní denníka svojho otca, kam zaznamenával významné regionálne udalosti a vlastné básne. Jeho rukopis je uložený v archíve Matice slovenskej v Martine.
Štefan Čutkay (1829 – 1908)
Kňaz.
Krátkymi článkami prispieval do slovenských náboženských časopisov.
Anton Cebecauer (1830 – 1910)
Profesor na Vysokej škole bohosloveckej v Banskej Bystrici.
Pôsobil na banskobystrickom gymnáziu, pre proslovenskú činnosť bol prenasledovaný uhorskými úradmi. Zostavil a vydal niekoľko učebníc a náboženských príručiek. Článkami prispieval do rôznych novín a časopisov, napr. Cyril a Metod, Lichardov Obzor... V Banskej Bystrici bol prefektom kňazského seminára, spolupracovníkom biskupa Štefana Moysesa, zakladajúcim členom Matice slovenskej, Spolku sv. Vojtecha, popredným predstaviteľom spolku Kolo a v Pešti pracoval v spolku Slovenský odsek. V Rudne pôsobil ako farár v r. 1896 – 1910 a je aj pochovaný na miestnom cintoríne.
Ján Kršák (1844 – 1919)
Kňaz, spisovateľ, publicista, profesor.
V Rudne pôsobil v r. 1877 – 91. Spolu s Jánom Levoslavom Bellom a Ondrejom Černianskym vydal zborník veršov pre deti: Jarnie kvety. V zborníku uverejnil 26 básní prírodnej a vlastivednej lyriky, poznačených idylickosťou a patetizmom. Verše uverejňoval aj v časopisoch Zornička a Vydrove besiedky. Autor vyše 50 článkov s výchovnou, mravoučnou a náboženskou tematikou. Prekladal z nemčiny. Člen literárnej družiny Spolku svätého Vojtecha v Trnave, zakladajúci člen gymnázia v Kláštore pod Znievom.
Vojtech Dvihally (1874 –1931)
Kňaz, spolkový a národný pracovník.
Rodák z dnešnej Ukrajiny pôsobil v Rudne od roku 1920 až do smrti, v r. 1927 sa stal dekanom. Bol veľmi vzdelaný, výborný rečník, ovládal 7 jazykov a bol nadšeným podporovateľom misií. Bol jedným z najučenejších kňazov diecézy. Pochovaný je na miestnom cintoríne.
Jozef Kačka (1865 –1938)
Národný pracovník, rímskokatolícky kňaz, publicista.
Krátko pôsobil v Rudne v roku 1891. Bol členom SNS, neskôr SĽS, v medzivojnovom období publikoval náboženské práce i politické články.
Vincent Ružička a syn Viliam
Sklárski odborníci pochádzajúci z Čiech.
Zaslúžili sa o najväčší rozmach rudnianskej sklárne (1887 – 1913), počas ich pôsobenia patrila skláreň k najmodernejším v Uhorsku. Jej súčasťou bola aj malá vodná elektráreň a jej výrobky sa vyvážali až do ďalekého Egypta. Rodinná hrobka Ružičkovcov sa nachádza na miestnom cintoríne.
Emil Göllner (1918 – 1987)
Dramatik.
V Rudne pôsobil ako učiteľ, organista a kultúrny pracovník cez 2. sv. vojnu v r. 1940 – 45, kedy sa tu aj oženil s horárovou dcérou Máriou Chovancovou. Po vojne napísal niekoľko divadelných hier situovaných do dedinského i učiteľského prostredia: Zlomená pýcha, Súdny deň sa odkladá, Ulička, Krvavý kvet.
Dušan Valocký (1928 – 2016)
Akademický maliar a pedagóg.
Venoval sa maľbe krajiny, neskôr abstrakcii, učil na VŠVU v Bratislave na Katedre maliarstva a tiež oddelení architektúry, bol prvým predsedom Spoločnosti voľných výtvarných umelcov. V Rudne prežil posledné roky života, pochovaný je na miestnom cintoríne.
Slovak
English
French
German
Italian
Japanese
Russian